Cena ako nástroj agrárnej politiky
Cena predstavuje peňažnú hodnotu dohodnutú pri nákupe a predaji tovarov. Každý statok má dve hlavné cenové zložky: nákladovú cenu, ktorá reflektuje výšku v ňom obsiahnutých nákladov, a trhovú cenu, ktorá sa formuje na základe pôsobenia trhu – teda vzájomného pôsobenia ponuky a dopytu.
Rozdelenie cien podľa trhu
Ceny sa na trhu delia podľa charakteru regulácie na voľné ceny a viazané ceny. Ich rozlíšenie vychádza z mechanizmu tvorby cien a stupňa štátneho zásahu do cenotvorby.
Voľné ceny
Voľné alebo trhové ceny vznikajú spontánnym pôsobením ponuky a dopytu bez výrazných zásahov štátnych orgánov. Ich výška sa dynamicky mení podľa aktuálnej situácie na trhu a konkurencie medzi predajcami a kupujúcimi.
Viazané ceny
Viazané ceny sú regulované a delia sa na tri základné formy:
- Minimálne ceny – štát ich ustanovuje na ochranu výrobcov, aby zabezpečil primeraný príjem a stabilitu produkcie.
- Maximálne ceny – slúžia na ochranu spotrebiteľov pred neprimeranými cenovými nárastmi, najmä u základných potravín a agrárnych produktov.
- Pevné ceny – ide o cenové stropy, ktoré sú súčasne minimálnymi aj maximálnymi cenami, zabezpečujúce rovnováhu medzi výrobou a spotrebou.
Úloha viazaných cien v agrárnej politike
Aj v dobre fungujúcich trhových ekonomikách sú viazané ceny nevyhnutné, najmä na trhoch s poľnohospodárskymi komoditami, kde biologický charakter výroby a sezónnosť prispievajú k výkyvom cien. Okrem toho má správne nastavená cenová regulácia výrazný sociálny význam, pretože ceny potravín priamo ovplyvňujú životný štandard najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.
Hlavné ciele cenovej regulácie v poľnohospodárstve
- Stabilizácia poľnohospodárskej výroby a ochrana pred cenovými výkyvmi.
- Vytvorenie stabilného vonkajšieho ekonomického prostredia pre poľnohospodárske podniky.
- Zabezpečenie spravodlivej distribúcie ekonomických rizík medzi výrobcami a spotrebiteľmi.
Nástroje cenovej politiky v slovenskom agrárnom sektore
Zriadenie Štátneho fondu trhovej regulácie na základe zákona č. 270/1991 Zb. predstavovalo dôležitý krok v oblasti regulácie a podpory agrárneho trhu. Tento fond spravoval nástroje, ktoré mali pomôcť stabilizovať trh a zabezpečiť spravodlivé ceny pre výrobcov aj spotrebiteľov.
Hlavné nástroje štátnej regulácie
- Garantované nákupné ceny na vybrané druhy agrárnych produktov.
- Štátny intervenčný nákup, ktorým sa štát snažil stabilizovať ceny pri nadbytku alebo nedostatku produkcie.
- Exportné dotácie podporujúce domácich výrobcov pri vývoze produktov na zahraničné trhy.
- Vyrovnávacie dávky pri dovoze, slúžiace na vyrovnanie rozdielov cien medzi domácim a zahraničným trhom.
- Vývozné a dovozné licencie regulujúce množstvo a podmienky obchodovania s agrárnymi komoditami.
Príklady viazaných cien v 90. rokoch
V roku 1994 boli prostredníctvom viazaných cien regulované vybrané agrárne produkty, čím sa dosahovala stabilita trhu a ochrana záujmov výrobcov i spotrebiteľov.
- Pevná garantovaná cena mlieka:
- 6,70 Sk za 1 liter (I. trieda), od 1. 1. 1997 zvýšená na 7,30 Sk/liter,
- 6,00 Sk za 1 liter (II. trieda).
- Pšenica:
- Priemyselná pšenica – 3 000 Sk za 1 tonu,
- Potravinárska pšenica – 3 500 Sk za 1 tonu (od 1. 4. 1996 znížená na 3 350 Sk/t).
- Býky jatočné – 31 Sk za 1 kg, od 12. 2. 1996 zvýšená na 38,50 Sk/kg.
- Jačmeň kŕmny – pôvodne 2 900 Sk za 1 tonu, neskôr znížená na 2 800 Sk za tonu pre zásoby na zárodu v roku 1996.
Tieto cenové úpravy predstavovali jednu z foriem regulácie, ktoré prispeli k stabilizácii agrárneho sektora v období transformácie slovenskej ekonomiky.
