Organizácia a fungovanie Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB)

Organizácia Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB)

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) tvoria Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky (NCB) všetkých 15 členských štátov Európskej únie. Pojem „Eurosystém“ sa používa na označenie ECB a NCB členských štátov, ktoré prijali euro ako svoju menovú jednotku. Národné centrálne banky krajín, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, však patria do ESCB so špeciálnym štatútom – tieto banky môžu vykonávať vlastnú národnú menovú politiku, ale nezúčastňujú sa na rozhodovaní týkajúcom sa jedinej menovej politiky eurozóny ani na jej realizácii.

Právne základy a ciele ESCB a Eurosystému

V súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva“) a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „Štatút“) je hlavným cieľom Eurosystému udržiavanie cenovej stability. Výkonnosť všeobecných hospodárskych politík Spoločenstva však taktiež podporuje bez toho, aby to znižovalo význam primárneho cieľa, pričom Eurosystém koná v súlade s princípmi otvorenej trhovej ekonomiky.

Úlohy a zodpovednosti Eurosystému

Medzi základné úlohy Eurosystému patria:

  • definovanie a vykonávanie menovej politiky eurozóny;
  • realizácia devízových operácií;
  • správa a udržiavanie oficiálnych rezerv členských štátov;
  • podpora hladkého fungovania platobných systémov.

Okrem toho prispieva Eurosystém k zabezpečeniu efektívneho vykonávania dohľadových politík zodpovedných orgánov v oblasti dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému. Európska centrálna banka má aj poradnú úlohu voči inštitúciám Spoločenstva a národným orgánom v otázkach, ktoré spadajú do jej pôsobnosti, najmä v kontexte legislatívy Spoločenstva alebo jednotlivých členských štátov.

ECB, podporovaná NCB, zhromažďuje nevyhnutné štatistické údaje priamo od príslušných národných orgánov alebo priamo od ekonomických subjektov, ktoré sú potrebné na realizáciu úloh ESCB.

Orgány rozhodovania v Eurosystéme

Proces rozhodovania v Eurosystéme je centralizovaný prostredníctvom rozhodovacích orgánov ECB, ktorými sú Vlády rady (Governing Council) a Výkonná rada (Executive Board). Pokým existujú členské štáty, ktoré ešte neprijali euro, funguje aj tretí orgán – Všeobecná rada (General Council).

Vlády rada (Governing Council)

Vlády rada pozostáva zo všetkých členov Výkonnej rady a guvernérov národných centrálnych bánk členských štátov, ktoré prijali euro. Medzi hlavné kompetencie Vlády rady patrí:

  • prijímanie usmernení a rozhodnutí potrebných na zabezpečenie plnenia úloh Eurosystému;
  • formulovanie menovej politiky eurozóny, vrátane rozhodnutí týkajúcich sa medzifázových menových cieľov, kľúčových úrokových sadzieb a dodávky rezerv v Eurosystéme;
  • stanovenie usmernení nevyhnutných na realizáciu prijatých rozhodnutí.

Výkonná rada (Executive Board)

Výkonnú radu tvoria prezident, viceprezident a štyria ďalší členovia, všetci vybraní z radu odborníkov s uznávanou kvalifikáciou a skúsenosťami v oblasti menovej politiky alebo bankovníctva. Menovanie sa vykonáva spoločným rozhodnutím vlád členských štátov na úrovni hláv štátov alebo vlád, na odporúčanie Rady EÚ po konzultáciách s Európskym parlamentom a Vlády radou ECB.

Medzi hlavné zodpovednosti Výkonnej rady patrí:

  • realizácia menovej politiky v súlade s príslušnými usmerneniami a rozhodnutiami Vlády rady;
  • udeľovanie nevyhnutných inštrukcií národným centrálnym bankám;
  • vykonávanie právomocí prenesených na ňu Vlády radu ECB.

Všeobecná rada (General Council)

Všeobecná rada zahŕňa prezidenta, viceprezidenta ECB a guvernérov národných centrálnych bánk všetkých 15 členských štátov. Tento orgán plní úlohy, ktoré ECB prevzala od Európskeho menového inštitútu (EMI) a ktoré sú ešte potrebné počas III. fázy Hospodárskej a menovej únie, najmä v kontexte existencie derogácií členov eurozóny.

Medzi jeho ďalšie úlohy patrí:

  • podpora poradných funkcií ECB;
  • zhromažďovanie štatistických informácií;
  • príprava výročne správy ECB;
  • stanovenie pravidiel pre štandardizáciu účtovníctva a vykazovania operácií vykonávaných NCB;
  • ustanovenie pravidiel pre tvorbu kľúča účasti na kapitáli ECB, okrem tých už zakotvených v Zmluve;
  • stanovenie pracovných podmienok zamestnancov ECB;
  • príprava podmienok na nezvratné fixovanie výmenných kurzov mien členských štátov s derogáciou voči euru.

Nezávislosť a bezpečnosť funkcií v ESCB

Eurosystém pôsobí ako nezávislý orgán. Pri výkone svojich právomocí nesmú ani ECB, ani národné centrálne banky, ani ich členovia rozhodovacích orgánov prijímať pokyny od vonkajších subjektov. Inštitúcie Spoločenstva, orgány ani vlády členských štátov nesmú ovplyvňovať členov rozhodovacích orgánov ECB alebo NCB pri plnení ich úloh.

Štatút ECB zabezpečuje stabilitu funkčných období členov správnych orgánov nasledovne:

  • minimálne päťročné obnoviteľné funkčné obdobie pre guvernérov NCB;
  • minimálne osemročné neobnoviteľné funkčné obdobie pre členov Výkonnej rady;
  • odvolanie z funkcie je možné iba v prípade neschopnosti plniť úlohy alebo závažného porušenia, pričom prípadné spory rieši Súdny dvor Európskych spoločenstiev.

Kapitál a rezervy ECB

Kapitál ECB predstavuje 5 miliárd eur. Všetok kapitál je v rukách národných centrálnych bánk, ktoré sú jedinými jeho akcionármi. Výška kapitálových vkladov jednotlivých NCB je určená kľúčom, ktorý zohľadňuje podiel krajiny v HDP a počte obyvateľov EÚ. Doteraz bolo vyplatených takmer 4 miliardy eur. Národné centrálne banky eurozóny uhradili svoj kapitál v plnej výške, zatiaľ čo NCB krajín, ktoré euro neprijali, zaplatili 5 % svojich vkladov ako príspevok na prevádzkové náklady ECB.

V prípade vstupu Grécka do tretej etapy Hospodárskej a menovej únie k 1. januáru 2001, Bank of Greece uhradí zostávajúcich 95 % svojho kapitálového vkladu ECB.

Okrem toho NCB eurozóny poskytli ECB devízové rezervy v hodnote približne 40 miliárd eur. Príspevky jednotlivých NCB sú primerané ich podielu na kapitáli ECB. Vrátené vklady sú vedené v euru ako pohľadávky jednotlivých NCB. Rezervy sa skladajú zo 15 % zlata a 85 % z amerických dolárov a japonských jenov.

Ďalšie informácie a zdroje

Pre podrobnejšie informácie o inštitucionálnom rámci Európskeho systému centrálnych bánk odporúčame čítať článok „The institutional framework of the European System of Central Banks“ publikovaný v júlovej edícii ECB Monthly Bulletin z roku 1999 na stranách 55 až 63.

Národné centrálne banky členských štátov EÚ

Webové stránky národných centrálnych bánk krajín EÚ poskytujú množstvo prekladov publikácií a tlačových správ, ktoré sú dostupné aj na tomto portáli.

  • Rakúsko: Oesterreichische Nationalbank
  • Belgicko: Nationale Bank van België / Banque Nationale de Belgique
  • Dánsko: Danmarks Nationalbank
  • Fínsko: Suomen Pankki
  • Francúzsko: Banque de France
  • Nemecko: Deutsche Bundesbank
  • Grécko: Bank of Greece
  • Írsko: Central Bank of Ireland
  • Taliansko: Banca d’Italia
  • Luxembursko: Banque centrale du Luxembourg
  • Holandsko: De Nederlandsche Bank
  • Portugalsko: Banco de Portugal
  • Španielsko: Banco de España
  • Švédsko: Sveriges Riksbank
  • Veľká Británia: Bank of England