Porovnanie búrz V4: prečo slovenská burza investície nezískava

Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) vstúpili spoločne do Európskej únie 1. mája 2004. Napriek tomu, že všetky štáty zdieľajú spoločné historické a ekonomické základy, len Slovensko následne prijalo euro a stalo sa súčasťou hospodárskej a menovej únie. Táto menová integrácia výrazne znižuje kurzové riziko pre investorov, čo by teoreticky malo slovenskú burzu zvýhodniť. Kombinácia prívetivého ratingu a stabilnej menovej politiky však nateraz nevedie k vyššiemu objemu burzového obchodovania na Slovensku v porovnaní s burzami v Prahe, Varšave či Budapešti, ktoré zaznamenávajú výraznejší záujem investorov. Hlavné príčiny tohto stavu spočívajú, okrem iného, v rozdielnej podpore a stratégie vlád jednotlivých krajín. Situáciu starostlivo analyzoval odborník Lukáš Baloga z platformy ProfitLevel.

Aktuálne trendy na burze v Budapešti

Rating krajiny je pre investorov dôležitým indikátorom stability a rizika. Maďarsko má v súčasnosti stabilný rating BBB od agentúr Fitch a S&P, čo však odráža isté kurzové riziká a zvýšené politické neistoty. Hospodársky rast v treťom kvartáli 2019 dosiahol silných 4,7 %, no inflácia sa zároveň zvyšovala, čo kladie tlak na ekonomický výkon. Inflácia medziročne dosiahla 4 %, pričom medzimesačný rast v novembri až decembri 2019 predstavoval 0,6 %. Vývoj za štvrtý kvartál 2019 bude kľúčový pre posúdenie ďalšieho rastu, pričom index obchodnej dôvery GKI a sentiment ekonomiky naznačujú postupné znižovanie očakávaní.

Maďarský burzový index BUX zaznamenal v roku 2019 rast o 17,74 %, ktorý bol však do značnej miery sústredený do posledného kvartálu. Tento rast je výsledkom výkonu úzkej skupiny spoločností, najmä MOL a OTP banka. Ropná spoločnosť MOL utrpela pokles o 4 % kvôli očakávanému poklesu tržieb a výraznému prepadu zisku v roku 2019, zatiaľ čo OTP banka vzrástla o 21,7 %, podporená silným rastom úverov a nízkymi úrokovými sadzbami. Zaujímavé je, že OTP banka na Slovensku vykazuje opačný trend a jej aktivity sú v súčasnosti na predaji.

Finančná situácia a vývoj na varšavskej burze

Poľsko sa môže pochváliť ratingom A-, čo je hodnotenie lepšie ako u Maďarska. Dynamika ekonomiky malo v tretom kvartáli 2019 mierne spomalenie rastu HDP z 4,6 % na 3,9 %. Inflácia v decembri dosiahla 3,4 %, čo je pod kontrolou, a štatistiky ukazujú zlepšenie priemyselného sektora a výrobného indexu PMI, ktorý sa v decembri 2019 zvýšil na 48 bodov, aj keď stále zostáva pod hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje rast od kontrakcie.

Bohužiaľ, index varšavskej burzy WIG zaznamenal v roku 2019 pokles o 5,56 %. Významnú váhu v indexe tvoria spoločnosti s výrazným štátnym vlastníctvom. PKO Bank Polski, najväčšia poľská banka, klesla o 12,69 % po zverejnení slabších tržieb a ziskov, pričom negatívny trend má pokračovať. Ropná firma PKN Orlen poklesla dokonca o 20,65 % a poisťovňa PZU stratila 8,82 %. Tieto poklesy poukazujú na opatrnosť investorov voči sektorom s veľkým podielom štátneho vlastníctva a vyššou reguláciou.

Významné výkony pražskej burzy

Česká republika je ekonomicky najsilnejšou krajinou V4 a disponuje ratingom Aa3, ktorý z hľadiska stability a úverovej bezpečnosti dominuje v regióne. Inflácia sa stabilne pohybuje mierne nad 3 %, pričom reálny rast HDP za tretí kvartál 2019 dosiahol pozitívnych 2,8 %. Napriek tomu sa v poslednom období objavuje znižovanie ekonomického sentimentu a index PMI je v zóne kontrakcie, čo naznačuje spomaľovanie ekonomickej aktivity.

Hlavný index pražskej burzy PX vzrástol v roku 2019 o viac než 11 %. Najvýraznejším ťahúňom boli akcie rakúskej banky Erste, ktorá predstavuje viac než 20 % váhy indexu a dosiahla rast ceny akcií o 14,73 %. Hoci jej čistý príjem mierne klesá, rastúce tržby poukazujú na postupné dosahovanie zisku z rozsahu. Druhou dynamickou spoločnosťou je energetický gigant ČEZ, ktorý na burze vzrástol o 18 %. ČEZ je však regulovaný štátom, čo do určitej miery obmedzuje manažment v dosahovaní maximálneho zisku.

Trh na Slovensku: výzvy a obmedzenia

Slovensko má mimoriadne silný rating A2, hneď za Českou republikou, a jeho členstvo v Európskej menovej únii výrazne znižuje riziko kurzových výkyvov. Inflácia v decembri 2019 vystúpila na 3 %, pričom jadrová inflácia (očistená o volatilné položky ako potraviny či komodity) narástla na 2,9 %. Slovenská ekonomika však zaznamenáva mierne spomalenie, pričom kľúčové faktory sú vysoká zamestnanosť, rast miezd a slabší výkon automobilového sektora, ktorý môže ovplyvniť celkový vývoj výroby.

Burza cenných papierov v Bratislave prežíva výrazné obmedzenia, čo sa prejavuje nízkym počtom obchodovaných titulov a obmedzeným objemom výmeny. Väčšina firiem je vlastnená zahraničnými subjektmi, čo oslabuje likviditu trhu. Príkladom je spoločnosť Tatry Mountain Resort, ktorá síce zaznamenala 23% rast ceny akcií, ale obchodovanie prebiehalo prevažne mimo bežných burzových transakcií. VÚB banka, so 97 % vlastníctvom talianskej Intesy, vzrástla o 18 %. Energetická spoločnosť Slovnaft, vlastníctvom maďarského MOL-u, rástla o 6,47 %, avšak vzhľadom na zahraničné vlastníctvo má obmedzené dopady na slovenskú burzu.

Vplyv vývoja menových kurzov na burzové obchodovanie v regióne V4

Aj v roku 2020 bude vývoj obchodovania na burzách krajín V4 závisieť od pohybov domácej meny. Zhodnotenie domácej meny voči zahraničným menám obyčajne znižuje atraktivitu domácich akcií, keďže ich cena sa v cudzích menách stáva relatívne drahšou. Analytické predpovede na tento rok však naznačujú mierne oslabenie mien V4, čo by mohlo pozitívne ovplyvniť záujem o domáce burzy a prilákať investorov k regionálnym titulom.

Zdroj: analýza ProfitLevel