Inštrumenty kolektívneho investovania a fondy
Motív kolektívneho investovania a jeho význam
Základným motívom kolektívneho investovania je efektívne zhodnotenie voľných peňažných prostriedkov drobných investorov. Tento spôsob kapitálového investovania zároveň umožňuje rozloženie investičného rizika, čím sa dosahuje nízke riziko investovania. Kolektívne investovanie predstavuje moderný mechanizmus, ktorý zefektívňuje využitie kapitálu a zvyšuje dostupnosť rôznych finančných nástrojov pre širokú investorovú obec.
Úloha kolektívneho investovania na finančnom trhu
- Odporúča sa investovať do cenných papierov alebo iných majetkových hodnôt tak, aby kapitál a úspory boli zhodnotené čo najvýhodnejšie a efektívne.
- Rozloženie rizika neúspechu jednotlivých investorov medzi všetkých podielnikov, prostredníctvom sústredenia kapitálu do diverzifikovaného portfólia majetkových hodnôt.
- Poskytovanie finančnej podpory emitentom cenných papierov, umožnením prístupu k potrebnému kapitálu cez odkúpenie ich akcií alebo iných cenných papierov.
- Kolektívne investovanie predstavuje nevyhnutný prvok dobre fungujúceho finančného trhu, ktorý prispieva k jeho likvidite a stabilite.
- Historicky sa prvé inštitúcie tohto typu začali formovať v 1. polovici 19. storočia vo Francúzsku a Škótsku.
- V Spojených štátoch amerických sa investičné fondy rozvinuli po 1. svetovej vojne, zatiaľ čo v Európe nastal ich rozmach až po 2. svetovej vojne.
- Dnes patria kolektívne investičné fondy medzi najväčších sprostredkovateľov finančných prostriedkov na globálnom finančnom trhu.
Základné modely investičných fondov
Na trhu rozlišujeme dva hlavné modely správy fondov:
- Investičný model fondu – tradičná forma, kde fond funguje ako samostatná právna entita.
- Podielový model fondu – model založený na podielových listoch, kde fond nemá právnu subjektivitu a investori sú podielnikmi.
Investičné fondy (IF) – história a charakteristika
Investičné fondy sa objavili ako nástroj finančného investovania vo Francúzsku a Škótsku v období približne 1852–1860. V Spojených štátoch amerických bol prvý investičný fond založený po skončení 1. svetovej vojny, zatiaľ čo v Európe ich rozvoj nastal až po 2. svetovej vojne.
Výhody investičných fondov
- Riadenie fondu odborníkmi – profesionálmi s prístupom k rozsiahlym informáciám a schopnosťou ich analyzovať prináša investorom výrazné odborné zázemie.
- Diversifikácia – schopnosť využívať široký portfólio investičných nástrojov umožňuje efektívne rozloženie a minimalizáciu investičného rizika.
- Nízke transakčné náklady – vďaka veľkým objemom obchodov sú transakčné náklady fondu výrazne nižšie, než aké by mal jednotlivec pri individuálnom investovaní.
Nevýhody investičných fondov z dlhodobého hľadiska
- Vysoké administratívne a prevádzkové náklady – zahŕňajú odmeny vedeniu fondu, ktoré môžu znižovať celkový výnos investorov.
- Výkonnosť porovnávaná s individuálnymi investormi – empirické štúdie ukázali, že na rizikovo očistenej báze investičné fondy často nedosahujú lepšie výsledky ako skúsení individuálni investori.
Medzinárodný rozmer investičných fondov
Investovanie do investičných fondov je po celom svete veľmi populárne, pričom vedúci pozíciu v ich rozvoji majú najmä krajiny ako Francúzsko. Napríklad v roku 1990 predstavoval priemerný podiel investícií do investičných fondov na obyvateľa vo Francúzsku približne 7 500 DEM.
Princípy fungovania investičných fondov
Investičné fondy fungujú spravidla v právnej forme akciovej spoločnosti. Finančné prostriedky získavajú z emisie akcií, ktoré následne investujú podľa zvolenej investičnej stratégie a politiky na finančných trhoch. Investori tak nadobúdajú postavenie akcionárov a svoje práva môžu uplatňovať napríklad na valnom zhromaždení fondu.
Podielové fondy (PF) – špecifiká a správa
Na rozdiel od investičných fondov, podielové fondy nemajú vlastnú právnu subjektivitu a sú zakladané investičnými spoločnosťami, ktoré zároveň spravujú ich majetok. Je pritom dôležité, že majetok podielových fondov je oddelený od majetku samotnej investičnej spoločnosti.
Invetsori do podielových fondov sú označovaní ako podielnici a získavajú podielový list alebo investičný certifikát, pričom na rozdiel od akciových spoločností nemajú právomoci zasahovať do správy fondu.
Typológia fondov podľa možnosti vydávania akcií alebo podielových listov
Podľa spôsobu vydávania nových akcií alebo podielových listov delíme fondy na:
- Otvorené fondy
- Uzavreté fondy
Otvorené fondy
- Majú neobmedzenú možnosť emisie akcií alebo podielových listov, a preto nie je limitovaný počet investorov.
- Emisie sa realizujú podľa aktuálneho dopytu alebo podľa investičnej stratégie fondu.
- Majú povinnosť spätného odkupu akcií alebo podielových listov, čo výrazne zvyšuje ich likviditu.
- Kurzy týchto finančných nástrojov sa stanovujú každý deň na základe dennej hodnoty portfólia fondu, pričom v niektorých regiónoch, napríklad v USA, sa kurzy aktualizujú dokonca aj každú hodinu.
Uzavreté fondy
- Pri ich vzniku je vopred stanovený počet akcií alebo podielových listov, ktoré budú ponúkané, čím je obmedzený aj počet investorov.
- Neplatia pravidlá povinného spätného odkupu investičných nástrojov.
- Obchodovanie prebieha výhradne na sekundárnom trhu, kde sa cenné papiere môžu obchodovať s premenlivou trhovou hodnotou.
- Trhová cena akcií alebo podielových listov môže kolísať okolo investičnej hodnoty portfólia a nemusí presne kopírovať jej zmeny.
- Z dôvodu obmedzenej likvidity a možnosti nízkeho manažérskeho štandardu sa tieto cenné papiere na sekundárnom trhu často obchodujú s diskontom, ktorý kompenzuje zvýšené riziká a obmedzenú flexibilitu investorov.
