Transformácia bankovej sústavy po roku 1990
Banková reforma a jej príprava
Proces transformácie bankovej sústavy v Československu začal pripravovať už v roku 1985. Vtedajšia ekonomická situácia a nevhodnosť jednostupňového bankového systému si vyžadovali zásadnú reformu, ktorá by umožnila efektívnejšie riadenie financií a podporu trhového hospodárstva. Československo bolo pritom poslednou krajinou vo východnej Európe, kde k bankovej reforme došlo, čím sa zaradilo medzi štáty s modernejším bankovým systémom.
Cieľ bankovej reformy – prechod na dvojstupňový systém
Hlavným cieľom reformy bolo zaviesť dvojstupňovú bankovú sústavu, rozčlenením doterajšej štátnej banky ČSFR (ŠBČS) na centrálnu banku a komerčné banky. Tento krok znamenal zásadnú zmenu v štruktúre a fungovaní finančného sektora, čím sa vytvorili predpoklady pre rozvoj nezávislých bankových inštitúcií s podnikateľským prístupom.
Rozdelenie štátnej banky a vznik nových bánk
K 1. januáru 1990 bola Štátna banka Československej socialistickej republiky rozdelená na tri samostatné subjekty:
- Československá centrálna banka (CB) – sídlila v pôvodnej budove ŠBČS, pričom zamestnanci ostali, no banka už plnila úlohu centrálnej banky
- Komerční banka Praha – vznikla ako prvá komerčná banka s cieľom prevziať úlohy obchodnej banky
- Všeobecná úverová banka Bratislava (VÚB) – druhá komerčná banka orientovaná na podnikateľský sektor na Slovensku
Toto rozdelenie predstavovalo základný pilier nového bankového systému a položilo základy pre vznik ďalších komerčných bánk.
Vznik ďalších bánk a právny rámec
Už v roku 1990 sa predpokladalo založenie približne desiatky nových bánk, ktoré mali pôsobiť nezávisle a podnikateľsky. Tento predpoklad sa potvrdil v roku 1992, keď bol prijatý zákon o bankách, ktorý jasne definoval pravidlá fungovania bánk, ich registráciu a dohľad. Zákon významne prispel k rozvoju trhového bankovníctva v ČSFR.
Rozdelenie centrálnych bánk po rozdelení ČSFR
K 1. januáru 1993, v súvislosti s politickým rozdelením ČSFR na Českú republiku a Slovenskú republiku, došlo k rozdeleniu Československej centrálnej banky na Českú národnú banku (ČNB) a Národnú banku Slovenska (NBS). Podiel rozdelenia bol stanovený v pomere 2:1 na základe dohody o vyrovnaní záväzkov. Tento krok bol nevyhnutný pre samostatnú menovú a finančnú politiku oboch nových štátov.
Riešenie zlých úverov po roku 1989
Pred rokom 1989 boli podnikateľské úvery poskytované na základe centrálneho plánovania, čo viedlo k narastaniu nedobytných pohľadávok. Po zmene systému bolo nevyhnutné riešiť túto problematiku, pretože takéto úvery predstavovali záťaž pre budúce banky. Rozhodnutím štátu boli zlé úvery prevedené na Komerční banku Praha a VÚB Bratislava, ktoré sa tak dostali do problémov s finančnou stabilitou.
Aby sa tieto banky očistili od toxických aktív, v roku 1991 vznikla Konsolidačná banka, na ktorú boli prevedené zlome náročné úvery. Táto banka poskytovala úvery s úrokovou sadzbou iba 13 %, čo predstavovalo približne polovicu bežných sadzieb na trhu a umožnilo efektívnejšie riešenie nesplácaných záväzkov. Zriadenie Konsolidačnej banky výrazne prispelo k stabilizácii bankového sektora počas transformácie.
