Cieľom tejto štúdie je podrobne predstaviť históriu vzniku a vývoj platidiel na území dnešnej Slovenskej republiky. Súčasne analyzujeme vývoj peňažníctva od pôvodných foriem naturálnych výmen cez prvé platidlá a mince až po moderné formy meny. Štúdia je rozdelená do štyroch tematických častí, ktoré sa sústreďujú na jednotlivé obdobia vývoja peňazí na Slovensku.
Od jednoduchých platidiel k prvým razeným minciam
Začiatky výmeny a obchodu na území Slovenska
Historický vývoj peňažného systému sa začal v momente, keď človek pochopil možnosť rozšírenia svojich životných potrieb prostredníctvom vzájomnej výmeny produktov. Hodnota tovarov sa určovala najmä množstvom práce potrebnej na ich výrobu, pričom spoločenské skupiny – rodiny, rody alebo kmene – sa snažili vlastnou prácou zabezpečiť základné potreby.
V procese výmeny začal byť preferovaný určitý druh tovaru, ktorý sa stal všeobecnou mierou hodnoty. Výmena sa tak dramaticky zjednodušila a zefektívnila. Už v mladšej dobe kamennej mohlo dôjsť k používaniu obsidiánu ako platidla, najmä na juhovýchode Slovenska, kde boli jeho bohaté zásoby a kontakt s kupcami z iných oblastí.
Arabský obchodník Ibrahim ibn Jakub, ktorý v roku 965 zachytil používanie plátených predmetov na oblasť strednej Európy, opisuje tzv. „predmetové“ alebo „vecné“ peniaze, medzi ktoré patrili ľahké šatôčky z tenkej tkaniny využívané západnými Slovanskými národmi. Touto formou sa realizovali obchody s pšenicou, otrokmi, koňmi, zlatom a striebrom. Prvými „výrobcami“ týchto peňazí na našom území boli teda tkáči. Následne sa ako platidlá používali kovy, ktoré vďaka svojim vlastnostiam – vysokej hodnote v malom množstve, homogénnosti a deliteľnosti – predstavovali ideálne prostriedky výmeny.
Prvé razené mince na území Slovenska
Kelti sú považovaní za priekopníkov razby prvých zlatých a strieborných mincí na našom území. Ich mince boli označené veľkými iniciálami, čo umožňuje identifikáciu a klasifikáciu týchto prvých exemplárov peňažného systému. Keltské osídlenia sa na území Šariša a Spiša rozšírili v 1. a 2. storočí nášho letopočtu. Ich prínos v oblasti technického rozvoja mal významný vplyv na ďalší vývoj spoločnosti, pričom postupne dochádzalo k ich asimilácii s miestnym obyvateľstvom.
Mince z obdobia sťahovania národov
Obdobie stredoveku prinieslo výrazné spoločenské a politické zmeny, ktoré ovplyvnili aj peňažníctvo. V 4. a 5. storočí n.l. zasiahlo územie Slovenska sťahovanie národov, čo prinieslo mincovú cirkuláciu rímskej ríše, najmä zlaté rímske solidy. Hoci tieto mince predstavovali posledných predstaviteľov rímskeho mincovníctva na území Slovenska, ich funkcia ako platidla už bola značne obmedzená.
Platidlá veľkomoravskej ríše
Veľká Morava bola závislá na cudzej mene, predovšetkým byzantskej a franskej ríši. Nálezy z tohto obdobia sú veľmi vzácne – na území Slovenska sa identifikovala jediná minca z 9.-10. storočia, karolínska minca objavená na Hradisku v Nitre. Vo vnútri Veľkomoravskej ríše sa na bežné trhové výmeny využívali železné hrivny, ktoré mohli zároveň slúžiť ako polotovar na ďalšie spracovanie.
Peniaze na Slovensku v období uhorského štátu
Denárové obdobie
Po začlenení územia Slovenska do Uhorského kráľovstva na začiatku 11. storočia sa začalo používanie strieborných mincí s menom denár, ktoré však slúžili hlavne ako dekoratívne predmety. Tieto mince boli často predierkované a používané ako závesky alebo nášivky. Plnenie funkcie platidiel stratili rýchlo, najmä po vojenských konfliktoch. V tomto období rozlišujeme dva nominály: denár a obolus.
Grošové obdobie
Konsolidáciu peňažných pomerov v Uhorsku zabezpečil kráľ Karol Róbert z rodu Anjou na prelome 14. a 16. storočia. Pod jeho vedením sa začala razba zlatých mincí – florénov, dukátov a grošov. Zlato použité na razbu dosahovalo rýdzosť až 23 karátov. Okrem zlatých mincí sa naďalej produkovali drobné strieborné mince ako denáre a oboly z predošlých období.
Toliarové obdobie
Pravidelná razba toliarov v Uhorsku začala v roku 1553. Toliar sa stal základnou menovou jednotkou novej tzv. toliarovej meny, ktorej pôvod siaha do Jachymova. Okrem toliarov sa razili aj dukáty, groše, denáre, oboly, ako aj ďalšie nominály ako duariusy a polturáky.
Počas tohto obdobia sa na Slovensku objavili aj cudzincami razené mince, ktoré sem prenikli prostredníctvom obchodných a politických kontaktov, najmä poľské, sliezske a české mince. V závere 17. a začiatkom 18. storočia sa objavili núdzové platidlá razené v rôznych centrách, ako Prešov, Leopoldov či Banská Štiavnica počas protihabsburských povstaní. Po krízach tieto platidlá z obehu vymizli a boli nahradené oficiálnymi vládnymi mincami.
Významný pokrok predstavovalo zavedenie papierových peňazí – prvú emisiu vydala Viedenská mestská banka pod názvom bankocetle.
Peniaze prvej Československej republiky
Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 si Československá republika ponechala korunovú menu, ktorá sa používala aj na území Slovenska. Cieľom nových vládnych štruktúr bolo čo najrýchlejšie zavedenie vlastnej meny a regulovanie obehu peňazí. V prvých mesiacoch republiky boli bankovky Rakúsko-Uhorska časovo okolkované, čím sa čiastočne zabezpečila ich kontrola a postupné nahrádzanie.
Nová československá koruna, rozdelená na 100 halierov, sa mala raziť v kremnickej mincovni podľa návrhov významných umelcov, ako Alfons Mucha a Otakár Španiel. Technické nedostatky tlačiarenských zariadení však umožnili vznik a rozšírenie falzifikátov, čo si vyžiadalo vyhľadanie zahraničných tlačiarní na produkciu bezpečnejších bankoviek.
Kremnická mincovňa začala v roku 1921 výrobu prvých československých mincí z medi a niklu. Počas rokov 1925-1938 razila aj strieborné mince vyšších nominálnych hodnôt. Významným obdobím bol aj výroba československých dukátov v Kremnici v rokoch 1923-1939 a 1951.
Peniaze Československej socialistickej republiky
Česko-slovenská koruna, ktorá bola oficiálnou menou od roku 1918, prešla viacerými transformáciami. Zákonom z 25. februára 1919 bola ustanovená ako menová jednotka, deliteľná na 100 halierov. Halierové mince postupne mizli v dôsledku rastúcej cenovej hladiny, a k roku 1992 už desaťhaliernik bol najmenší platnou mincou.
Po druhej svetovej vojne a v súvislosti s kolísaním množstva platidiel na trhu prebehli v rokoch 1945 a 1953 menové reformy, ktoré priniesli stabilizáciu meny a výrazne obmedzili počet obiehajúcich bankoviek a mincí. K rozdeleniu ČSFR došlo 1. januára 1993, pričom ku 8. februáru 1993 prebehla menová odluka ukončujúca platnosť česko-slovenskej koruny.
Významným umeleckým dielom tejto éry je bankovka v hodnote tisíc korún československých z roku 1934, ktorá získala ocenenie na medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži v roku 1937. Jej autorom je Max Švabinský, rytinu pripravil Karel Wolf.
Peniaze Slovenskej republiky
Slovenská koruna (SKK) bola oficiálnym zákonným platidlom Slovenska od 8. februára 1993 až do zavedenia eura v roku 2009. Koruna bola delená na 100 halierov, pričom bankovky vystupovali v nominálnych hodnotách od 20 do 5000 Sk. Mince boli produkované v hodnotách od 10 halierov po 10 korún, pričom najmenšie nominály boli z obehu stiahnuté už v roku 2003.
Kurz slovenskej koruny spočiatku pevne stanovila centrálna banka. Od 14. júla 1994 do 2. októbra 1998 bola koruna viazaná na koš mien, v ktorom 60 % tvorila nemecká marka a 40 % americký dolár. Potom bola zavedená voľne plávajúca menová politika, ktorá trvala až do novembra 2005 a kurz koruny sa určoval podľa ponuky a dopytu na medzibankovom devízovom trhu.
Zavedenie eura na Slovensku
Prechod na euro znamenal významný krok v monetárnej politike Slovenska. Duálne zobrazovanie cien, teda súčasné uvádzanie hodnôt v slovenských korunách aj eurách, bolo povinné po dobu dvanástich mesiacov od stanovenia konverzného kurzu 1 € = 30,1260 Sk a trvalo do augusta 2008. Toto nariadenie sa vzťahovalo na všetky oblasti – od cien v obchodoch po mzdy, dôchodky či faktúry.
Obdobie duálneho obehu trvalo od 1. do 16. januára 2009, počas ktorého bolo možné platiť hotovosťou v oboch menách. Po 17. januári 2009 bolo platenie v korunách ukončené a euro sa stalo jedinou zákonnou menou.
Štartovacie balíčky eurových mincí
Od 1. decembra 2008 sa začali predávať štartovacie balíčky obsahujúce eurové mince za 500 slovenských korún, bez obmedzenia počtu kusov na jedného kupujúceho. Tieto balíčky boli distribuované prostredníctvom Slovenskej pošty, bánk a Národnej banky Slovenska a mince sa dodávali voľne v baleniach s tematickým dizajnom, ktoré pripomínali významný historický okamih vstupu Slovenska do eurozóny.
