Členenie finančného trhu z hľadiska finančných rizík
Členenie finančného trhu sa v odborných publikáciách líši, no z pohľadu finančných rizík môžeme finančný trh rozdeliť nasledovne:
- Devízové trhy – miesta zamerané na obchodovanie s cudzími menami, ktoré sú základom pre medzinárodné finančné transakcie,
- Akciové trhy – platformy pre nákup a predaj akcií spoločností, ktoré predstavujú podielové vlastníctvo,
- Komoditné trhy – trhy so surovinami ako sú poľnohospodárske produkty, energetické zdroje alebo iné prírodné zdroje,
- Trhy drahých kovov – špecializované trhy obhospodarujúce obchod s kovy ako zlato, striebro či platina, ktoré slúžia aj ako uchovávateľ hodnoty,
- Dlhové trhy – kde sa obchoduje s dlhovými nástrojmi, ako sú dlhopisy a pôžičky vydávané štátmi či korporáciami. (ŠENKÝŘOVÁ, B. a kol., 1998)
Subjekty finančného trhu
Finančný trh tvorí široké spektrum účastníkov, medzi ktoré patria:
- Podnikatelia – právnické a fyzické osoby, ktoré využívajú finančné trhy na získavanie kapitálu a riadenie finančných tokov,
- Obyvatelia – jednotlivci a domácnosti investujúci alebo využívajúci finančné produkty,
- Verejný sektor – štátne inštitúcie a orgány spravujúce verejné financie a realizujúce emisie cenných papierov,
- Medzinárodné a nadnárodné inštitúcie – organizácie ako MMF, Svetová banka či Európska centrálna banka, ktoré ovplyvňujú globálne kapitálové toky.
Základné pojmy finančného trhu
Pre správne pochopenie finančného trhu je nevyhnutné poznať základné pojmy týkajúce sa investovania a obchodovania:
Kolektívne investovanie
Kolektívne investovanie predstavuje proces zhromažďovania finančných prostriedkov od širšej verejnosti za účelom ich spoločného investovania do majetku. Cieľom je diverzifikácia a minimalizácia rizika investovania. Tento proces sa realizuje prostredníctvom podielových fondov, ktorých činnosť je upravená zákonom č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní.
Podľa Horniakovej (1995) kolektívne investovanie znamená: „zhromažďovanie finančných prostriedkov od právnických a fyzických osôb, investorov, za účelom ich použitia na podnikanie na základe zásady obmedzenia a rozptýlenia rizika, a to spôsobmi, ktoré dovoľuje zákon“.
Kolektívne investovanie môžu na území Slovenskej republiky vykonávať aj zahraničné kolektívne investičné subjekty a správcovské spoločnosti, ktoré spĺňajú legislatívne požiadavky.
Správcovská spoločnosť
Správcovská spoločnosť je právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike, ktorej hlavnou činnosťou je zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti za účelom ich investovania. Na základe zákonných obmedzení vytvára a spravuje rôzne podielové fondy. Tieto spoločnosti sú akciovými spoločnosťami, zapísanými v obchodnom registri, ktoré vydávajú výlučne zaknihované kmeňové akcie na meno, podielové listy a dočasné listy. (Podielové fondy, dostupné na: www.oarv.edu.sk)
Úloha a členenie burzy na finančnom trhu
Burza predstavuje hlavnú inštitúciu finančného trhu, kde dochádza k organizovanému obchodovaniu s cennými papiermi, tovarmi a inými finančnými nástrojmi. Prístup na burzu je regulovaný a vyžaduje osobitné povolenia. Burza stanovuje presné pravidlá týkajúce sa druhov obchodov, množstva, času a miesta konania obchodov.
Obchoduje sa so zastupiteľnými tovarmi, ktoré nemusia byť fyzicky prítomné na burze, pričom cena a ponuka sú flexibilné a dynamické.
Členenie burzy podľa rôznych kritérií
Právna forma burzy
- Súkromno-právne burzy – zvyčajne organizované ako akciové spoločnosti,
- Štátne organizované burzy – burzy založené a regulované štátom.
Predmet obchodov na burze
- Všeobecné burzy – obchodujúce široké spektrum cenných papierov,
- Špecializované burzy – zamerané na konkrétne druhy aktív alebo cenných papierov,
- Burzy s terminovanými, promptnými a opčnými obchodmi – zameranie na deriváty a iné finančné nástroje.
Význam burzy
- Národné burzy – významné pre vnútroštátny kapitálový trh,
- Medzinárodné burzy – burzy s širším významom, ktoré ovplyvňujú globálne finančné trhy. (HRVOĽOVÁ, Ľ., 2006)
Cenné papiere ako nástroj finančného trhu
Cenné papiere sú listiny, ktoré potvrdzujú pohľadávky vlastníkov voči vydávateľovi. Tieto dokumenty definujú vznik, trvanie, plnenie a zánik práva spojeného s daným papierom. Sú základnými nástrojmi financovania a úverovania v ekonomike.
Rozdelenie cenných papierov podľa rôznych hľadísk
Druhy práv spojených s cennými papiermi
- Vecné práva – napríklad pozemkové a hypotekárne úpisy,
- Dlžnícke záväzky – ako zmenky, šeky, bony alebo vkladné knižky,
- Členstvo alebo podiel – akcie, ktoré reprezentujú vlastnícky podiel,
- Dispozičné práva – napríklad konosament a skladovacie listy.
Prevoditeľnosť cenných papierov
- Na doručiteľa – cenné papiere, ktoré možno previesť odovzdaním,
- Na rad – prevoditeľné podpisom (rubopisom),
- Na meno – prevoditeľné dedičstvom alebo zo zmluvy.
Spôsob emisie cenných papierov
- Hromadná emisia – vydávanie typických akcií a dlhopisov,
- Individuálna emisia – napríklad samostatné zmenky alebo šeky.
Úročenie cenných papierov
- Pevne úročené – ako obligácie a vkladné knižky,
- S premenlivým úrokom – prevažne akcie,
- Neúročené – dispozičné cenné papiere, napríklad skladové listy.
Špecifiká niektorých cenných papierov
Medzi dispozičné tovarové cenné papiere patria konosamenty a skladovacie listy, ktoré predstavujú nárok na vlastnícke právo ku konkrétnej veci, hlavne v rámci Európskej únie.
Skriptúry sú považované za dokonalé cenné papiere, kde právo vyplývajúce z listiny nie je viazané na iný právny vzťah, typickým príkladom sú zmenky.
Cenné papiere zároveň predstavujú nástroje financovania podnikov a pohybu kapitálu. Fiktívny kapitál reprezentujú akcie a dlhopisy obchodované na finančných trhoch.
Papiere legitimačné a ich význam
Legitimačné papiere tvoria napríklad kvitancie a nákladné listy, ktoré slúžia ako preukazné doklady bez finančného charakteru. (Cenné papiere, dostupné na: www.euroekonom.sk)
Charakteristika cenných papierov peňažného trhu
Podľa Hrvoľovej a kolektívu (2006) sú cenné papiere krátkodobé finančné nástroje umožňujúce ekonomickým subjektom získať krátkodobý úver, investovať dočasne voľné prostriedky alebo slúžiť ako platobný prostriedok.
Druhy cenných papierov podľa Líšku a Gazdu (2004)
- Šek – príkaz na vyplatenie určitej sumy konkrétnej osobe,
- Štátne pokladničné poukážky – krátkodobé nástroje na krytie deficitu štátneho rozpočtu,
- Zmenky – úverové obchodovateľné cenné papiere,
- Vkladové lístky – cenné papiere s pevne dohodnutým výnosom a dĺžkou viazanosti.
Základné cenné papiere kapitálového trhu
- Hypotekárne záložné listy – dlhodobé úverové cenné papiere s dobou splatnosti od 5 do 30 rokov, bezpečné a verejne obchodovateľné,
- Dlhopisy – úverové papiere umožňujúce držiteľovi získať dlžnú sumu spolu s výnosmi,
- Komunálne obligácie – dlhodobo splatné cenné papiere vydávané VÚC, bankami alebo obcami, kryté majetkom emitenta,
- Štátne dlhopisy – emitované štátom s pevne stanoveným výnosom,
- Zamestnanecké obligácie – imenné dlhopisy prevoditeľné výhradne medzi zamestnancami a bývalými zamestnancami.
Investor na finančnom trhu
Investora môžeme definovať ako fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej je adresovaná verejná ponuka finančných produktov a ktorá využíva svoje finančné prostriedky na nadobudnutie podielových listov, cenných papierov vydávaných správcovskou spoločnosťou alebo inými subjektmi kolektívneho investovania.
Podielové listy ako nástroj kolektívneho investovania
Podielové listy predstavujú formu investovania, ktorá umožňuje jednotlivcom vložiť svoje finančné prostriedky do spoločného fondu spravovaného profesionálnymi správcami. Tento spôsob investovania prináša diverzifikáciu rizika a zjednodušuje prístup na rôzne trhy a finančné nástroje.
Výhodou podielových listov je ich likvidita, priebežná správa fondu, ako aj možnosť pravidelných investícií bez nutnosti veľkého kapitálu. Investori tak získavajú príležitosť podieľať sa na výnosoch radených do portfólia fondu, pričom riziko je rozložené medzi viaceré aktíva.
Pri výbere podielových listov je dôležité zvážiť investičný horizont, cieľové trhové segmenty a rizikový profil investora. Vďaka tomu môže byť investovanie prostredníctvom podielových listov efektívnym nástrojom na dosahovanie finančných cieľov v rámci finančného trhu.
