Finančné investície predstavujú presun finančných prostriedkov do rôznych nástrojov s cieľom dosiahnuť budúci ekonomický úžitok. Ide o alokáciu finančných zdrojov, ktoré po ich použití nadobúdajú formu investícií. Investície sa charakterizujú ako tok výdavkov zameraných na zvýšenie kapitálovej zásoby, čím prispievajú k rastu budúcej produkcie a zvyšovaniu príjmov (ŠÍBL, D. a kol., 2002). Podľa ich povahy a využitia možno investície rozdeliť na reálne a finančné.
Prehľad a kategorizácia investícií
Investovanie znamená pre podnik dlhodobé viazanie finančných prostriedkov, z ktorých sa očakáva určitý ekonomický prínos či zisk. Rozdelenie investícií vychádza z typu majetku, ktorý podnik nadobúda v rámci investičnej činnosti (Vlachynský et al., 2009, s. 235):
- Hmotné investície – investície smerujúce do dlhodobého hmotného majetku alebo obežného majetku, najmä zásob.
- Nehmotné investície – predstavujú investície do nehmotného majetku, napríklad patenty, licencie, softvér alebo obchodné známky.
- Finančné investície – zahŕňajú investície, ktorých výsledkom je podiel na majetku iného podniku, krátkodobé cenné papiere a ďalšie finančné nástroje vo forme obežného majetku.
Dlhodobé a krátkodobé investície
Dlhodobé investície predstavujú časť peňažných výdavkov podniku, z ktorej sa očakáva návratnosť a príjmy počas obdobia presahujúceho jeden rok. Tieto výdavky nazývame kapitálové, na rozdiel od prevádzkových výdavkov so zvyčajne jednorčnou výnosnosťou.
Makroekonomické pohľady na investície
Z hľadiska makroekonomiky a účtovníctva sa investície podrobnejšie delia na hrubé a čisté investície (Valach, 2006, s. 17-20).
Hrubé investície
Hrubé investície označujú celkový prírastok investičných statkov za určité obdobie. V národných účtoch sa tento pojem prepája s tvorbou hrubého kapitálu, ktorý zahŕňa:
- zaobstaranie a úbytok hmotných fixných aktív, ako sú budovy, stroje a zariadenia,
- zaobstaranie a úbytok nehmotných fixných aktív, napríklad licencií alebo patentov,
- zmeny stavu zásob vrátane strategických vládnych rezerv.
Je dôležité nerozlišovať hrubé investície so stavom investičných statkov v určitém bode, keďže investície predstavujú tok v určitom časovom intervale, zatiaľ čo investičné statky sú stavovou veličinou k danému okamihu.
Čisté investície
Čisté investície predstavujú hrubé investície po odpočítaní kapitálovej spotreby, teda znehodnotenia kapitálu v dôsledku opotrebenia alebo odpísania. Štatisticky čisté investície tvoria podstatne menej než polovicu hrubých investícií.
Reálne investície a ich význam
Reálne investície zahŕňajú aktíva, ktoré sú fyzicky existujúce – napríklad stroje, zariadenia, budovy či iné výrobné prostriedky. Financovanie týchto investícií často prebieha prostredníctvom úverov, pričom veritelia očakávajú návratnosť vo forme úrokov. Tieto investície majú významnú výhodu v reálnej hodnote a využiteľnosti, napríklad nehnuteľnosť môže slúžiť na bývanie alebo prenájom, vinoarchív je možné konzumovať či predať.
Výhody a nevýhody reálnych investícií
- Výhody: reálna hodnota, schopnosť generovať stabilné výnosy, možnosť fyzického využitia alebo predaja,
- Nevýhody: nižšia likvidita v porovnaní s finančnými aktívami, vyššia administratívna a prevádzková záťaž,
- príklady: podnikanie, nehnuteľnosti, umelecké predmety a vzácne zbierky.
Finančné investície a ich charakteristika
Finančné investície zahŕňajú napríklad vklady na bankových účtoch, životné a dôchodkové poistenia alebo investície do cenných papierov. Pre investorov sú primárnym zdrojom výnosu v podobe dividend, úrokov a kapitálových ziskov.
Úloha finančných sprostredkovateľov
Na finančnom trhu dochádza k nákupu a predaju cenných papierov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov ako sú investičné spoločnosti, banky a obchodníci s cennými papiermi.
Investície do finančného majetku
Finančné investície zabezpečujú podnikom kapitál nutný na rozvoj a rast. Medzi najčastejšie využívané finančné nástroje patria akcie, dlhopisy a finančné deriváty.
Dlhopisy ako forma financovania
Dlhopisy sú dlhové cenné papiere vydávané vládami, podnikmi, mestami či inými inštitúciami za účelom získania kapitálu. Ich charakteristickým znakom je stanovená doba splatnosti a pravidelná úroková platba (kupón).
Právny rámec dlhopisov
Dlhopisy upravuje Zákon č. 530/1990 Z. z. o dlhopisoch, ktorý definuje tento cenný papier ako „cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splniť.“
Základné charakteristiky dlhopisov
- Trhová hodnota: cena na burze cenných papierov,
- Menovitá hodnota: suma, ktorú investor dostane v deň splatnosti,
- Emisný kurz: cena, za ktorú sa dlhopis predáva pri emisií.
Formy dlhopisov
- vkladové listy s kratšou dobou splatnosti,
- obligácie s dlhšou splatnosťou (5 a viac rokov),
- hypotekárne záložné listy ako bezpečné dlhové cenné papiere s krytím nehnuteľnosťami.
Význam ratingu pri dlhopisoch
Rating predstavuje nezávislé hodnotenie finančnej stability a spoľahlivosti emitenta dlhopisu. Slúži ako dôležitý ukazovateľ úverovej bonity a úrovne rizika spojeného s investíciou.
Druhy ratingu
Rating zahŕňa hodnotenie rôznych inštitúcií a subjektov, medzi ktoré patria:
- rating štátov a verejných inštitúcií,
- rating finančných a nefinančných spoločností,
- rating miest, obcí a špecifických projektov,
- rating emisií jednotlivých cenných papierov.
Rating vytvárajú profesionálne ratingové agentúry, ktoré poskytujú analýzy a kategorizácie rizík na kapitálových a finančných trhoch.
Interpretácia ratingových stupníc
Kódy ratingu sú označené písmenami abecedy, pričom „A“ často predstavuje najvyššiu kvalitu a „D“ najnižšiu. Podľa úrovne rizika sa delí na investičný stupeň, ktorý znamená relatívne nízke riziko, a špekulatívny stupeň s vyššou mierou rizika a potenciálne vyšším výnosom.
Časový horizont ratingu
Ratingové hodnotenie môže byť krátkodobé alebo dlhodobé a zohľadňuje schopnosť emitenta plniť svoje finančné záväzky v rôznych časových rámcoch.
