Ako dane formujú agrárnu politiku a poľnohospodárstvo na Slovensku

Dane ako nástroj agrárnej politiky

Nová daňová sústava od 1. januára 1993

So zavedením novej daňovej sústavy od 1. januára 1993 sa u nás presadil jednotný prístup ku všetkým podnikateľským subjektom. Táto reforma priniesla zásadné zmeny v daňovej politike, ktoré ovplyvnili aj poľnohospodársku sféru.

Hlavné ciele daňovej reformy

  • Priblížiť daňový systém Slovenska štandardom a praktickým modelom krajín Európskej únie.
  • Upravovať a vyrovnávať daňové zaťaženie medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi a sektorovými skupinami.
  • Oddeliť daňové povinnosti od iných odvodov, čím sa zjednodušila daňová administratíva a transparentnosť systému.

Priame dane v poľnohospodárstve

Majetkové dane

Medzi majetkové dane patria najmä daň z nehnuteľností, ktorá zahŕňa daň z pozemkov a daň zo stavieb. Tieto dane sú v agrárnom sektore významné, pretože sú spojené so základnými výrobno-technickými faktormi, akými sú pôda a stavby.

Daň z pozemkov

  • Podnikatelia, ktorí začali podnikať v roku 1993, majú oslobodenie od tejto dane na obdobie piatich rokov.
  • V prípade obrábania pôdy je nevyhnutné vytvoriť na nej tzv. rentu – časť z nej sa odvádza štátu formou dane. Daň musí byť zaplatená zo všetkých druhov pôdy bez výnimky.
  • Produkčná hodnota pôdy sa stanovuje na základe tzv. úrodnej ceny pôdy, ktorá slúži ako základ pre výpočet dane.
  • Maximálna sadzba dane je stanovená na 0,7 % z ceny pôdy.

Táto daňová politika má za cieľ diferencovať zaťaženie jednotlivých podnikov podľa ich prírodných podmienok a produkčných možností, čo vedie k spravodlivejšiemu rozdeleniu daňovej záťaže v poľnohospodárstve.

Daň zo stavieb

Stavby sa zdaňujú podľa ich účelu. Sadzby dane sa pohybujú od 1 do 10 Sk/m2. Najnižšiu sadzbu majú budovy využívané na poľnohospodárske účely.

Cestná daň

Doprava v poľnohospodárstve je čiastočne oslobodená od cestnej dane. Dopravné prostriedky využívané na vnútropodnikovú dopravu nepodliehajú tejto dani, čo prispieva k zníženiu nákladov na logistiku v rámci poľnohospodárskych podnikov.

Ekonomický význam majetkových daní

Majetkové dane sú povinnosťou vlastníkov bez ohľadu na to, či podnik dosahuje zisk alebo nie. V situácii, keď podnik nevytvára dostatočný dôchodok na pokrytie týchto daní, majú firmy povinnosť znížiť kapitál, čo vo výsledku oslabuje ich ekonomickú pozíciu a schopnosť ďalšieho rozvoja.

Daň z príjmov právnických a fyzických osôb

  • Daň z príjmov platí každý podnik, ktorý vykazuje kladný daňový základ. Všeobecná sadzba je stanovená na 40 %.
  • Pre poľnohospodárske podniky je zavedená znížená sadzba dane vo výške 20 % v prípade, že tržby z poľnohospodárskej výroby presiahnu 50 % ich celkových výnosov.

Nepriame dane a ich vplyv na poľnohospodárstvo

Daň z pridanej hodnoty (DPH)

DPH sa uplatňuje na rozdiel medzi daňou na vstupe a daňou na výstupe. Poľnohospodárske podniky nakupujú vstupy s DPH vo výške 25 % (resp. 23 %) a predávajú výrobky s DPH vo výške 6 %. Rozdiel medzi daňou na vstupe a výstupe im je štátom refundovaný, avšak s určitým oneskorením, čo pre podniky znamená neúmyselné poskytovanie krátkodobej pôžičky štátu.

Spotrebná daň

Spotrebná daň sa uplatňuje na špecifické výrobky ako víno, pivo, lieh, alkoholické nápoje a cigarety. Táto daň je zahrnutá do maloobchodnej ceny, čím priamo ovplyvňuje cenu týchto produktov a tým aj ich spotrebiteľský dopyt.