Rôzne formy bankových systémov vo svete
Bankový systém nie je všade rovnaký – existujú rozdiely, ktoré sú často dané ekonomickou štruktúrou jednotlivých štátov a historickým vývojom. Na základe organizácie a štruktúry môžeme rozlišovať dva základné typy bankových sústav:
- Jednostupňová banková sústava
- Dvojstupňová banková sústava
Charakteristika jednostupňovej bankovej sústavy
Jednostupňová banková sústava je charakteristická tým, že existuje jediná banková inštitúcia, ktorá zastrešuje funkcie centrálnej banky aj komerčných bánk. Tento systém je typický pre ekonomiky, ktoré nie sú trhové, teda predovšetkým pre centrálne plánované ekonomiky.
Príklad z histórie Československa
Takýto model sme poznali aj u nás do roku 1989, keď existovala jedna štátna banka – Štátna banka československá (ŠBČS). Táto banka plnila komplexné úlohy, ktoré zahŕňali:
- emisiu bankoviek a mincí,
- riadenie peňažného obehu,
- realizáciu peňažnej politiky,
- financovanie podnikov,
Paralelne pritom pôsobili aj ďalšie inštitúcie, ako Slovenská štátna sporiteľňa a Živnobanka, ktoré sa venovali prijímaniu vkladov a poskytovaniu úverov, a tiež ČSOB, zodpovedná za obchodovanie so zahraničím.
Typické vlastnosti jednostupňovej bankovej sústavy
- Nerobia sa rezervy pre infláciu, dokonca ani pri nadmernej emisií peňazí sa centrálna banka nepripúšťa teoretickú možnosť inflácie.
- Vznikajú vynútené úspory v dôsledku nevyváženosti dopytu a ponuky.
- Úvery sa poskytujú na základe iných princípov než trhových alebo komerčných.
- Samostatné banky nemôžu skrachovať; ich hospodársky výsledok nebýva predmetom verejnej kontroly a záujmu.
- ŠBČS mala skôr pasívnu úlohu – len evidovala finančné toky bez možnosti ich aktívneho ovplyvňovania.
Úvod do dvojstupňovej bankovej sústavy
Dvojstupňová banková sústava predstavuje štandardný model v moderných trhových ekonomikách. Tento systém rozdeľuje banky do dvoch úrovní:
- Prvý stupeň: Centrálna banka, ktorá vykonáva funkcie centrálnej regulácie a dohľadu nad menovou politikou.
- Druhý stupeň: Sieť komerčných bánk, ktoré priamo komunikujú s verejnosťou a podnikateľskými subjektmi.
Tri subsystémy bankového systému
Pokiaľ ide o špecifiká činností komerčných bánk, rozlišujeme tri základné subsystémy bankovníctva:
- Univerzálne bankovníctvo
- Oddelené bankovníctvo
- Zmiešané bankovníctvo
Univerzálne bankovníctvo
Univerzálne bankovníctvo kombinuje investičné aj komerčné bankovníctvo v rámci jednej inštitúcie. Banky tohto typu prijímajú vklady, poskytujú úvery, ale zároveň obchodujú s cennými papiermi.
- Je najrozšírenejšie v Európe.
- Umožňuje istú mieru špecializácie vo vnútri banky, pričom zachováva komplexnosť služieb pre klientov.
Oddelené bankovníctvo
V systéme oddeleného bankovníctva sa striktne rozlišujú investičné a komerčné bankovníctvo:
- Investičné bankovníctvo je zamerané na emisiu a umiestňovanie cenných papierov.
- Komerčné bankovníctvo sa sústreďuje na príjem vkladov a poskytovanie úverov.
Tento systém bol zavedený v USA po veľkej hospodárskej kríze, keď mnohé banky skrachovali. Na základe skúseností bol prijatý Glass-Steagallov zákon, ktorý podporoval striktné oddelenie oboch činností ako prostriedok na zníženie rizika bankových kolapsov.
Hoci toto oddelenie zohrávalo dôležitú ochrannú úlohu desiatky rokov, počas 90. rokov sa hranice medzi investičným a komerčným bankovníctvom začali rozostrovať. V súčasnosti sa oddelené bankovníctvo zachovalo najmä v Japonsku, kde však začína ustupovať.
Zmiešané bankovníctvo
V tomto systéme je investičné a komerčné bankovníctvo oddelené, avšak rizikové operácie vykonávajú dcérske spoločnosti, ktoré sú súčasťou finančnej skupiny. Tento model kombinuje istú mieru riadenia rizík s výhodami diverzifikácie služieb.
Bankový systém na Slovensku
V súčasnosti majú banky na Slovensku prevažne univerzálny charakter. Znamená to, že ponúkajú širokú škálu bankových služieb – od prijímania vkladov a poskytovania úverov až po obchodovanie s cennými papiermi. Výnimku tvoria špecializované subjekty, ako sú stavebné sporiteľne, ktoré sa zameriavajú na úzke segmenty trhu.
