Daňové výdavky a ich uplatnenie podľa zákona o dani z príjmov

Daňový výdavok je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v jeho evidencii. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje daňový zákon alebo osobitný predpis, preukázaný výdavok možno do daňových výdavkov zahrnúť najviac do výšky tohto limitu alebo len v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom.

Charakteristika daňových výdavkov

Ak je výška výdavku (nákladu) obmedzená osobitným predpisom, je možné preukázaný výdavok do daňových výdavkov zahrnúť najviac do výšky tohto limitu. Pokiaľ limit ustanovuje zákon a ide o výdavky vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d), za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo ak zákon upravuje zahrnutie v zdaňovacom období odlišne od osobitného predpisu, platí uplatnenie výdavku len v príslušnom rozsahu. Ak je výdavok limitovaný výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, odpočítava sa len v období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

K príjmom podliehajúcim dani, ktoré nie sú od dane oslobodené, je možné priradiť určité výdavky (náklady) s nimi súvisiace. V zákone o dani z príjmov je uvedené, že „výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa odčítajú vo výške preukázanej poplatníkom a ustanovenej zákonom a zvláštnymi predpismi.“ Dôkazné bremeno, že náklady boli vynaložené na tento správny účel, nesie daňový subjekt. Výdavky možno uznať výlučne v rozsahu zákonom stanovených limitov.

Definovanie výdavkov a nákladov z hľadiska dane

Z praktického hľadiska bude pojem daňové výdavky používaný ako synonymum pre náklady a výdavky, ktoré spĺňajú zákonné podmienky. Pochopenie pravidiel ich uplatňovania je nevyhnutné pre efektívnu daňovú správu a optimalizáciu daňovej povinnosti. Existuje množstvo výnimiek a pravidiel, ktoré komplikujú prechod účtovne zistených nákladov na daňovo uznateľné výdavky.

Podľa odporúčania Hnátka (2018a, s. 8–12) je vhodné pri analýze nákladov a ich daňovej uznateľnosti postupovať nasledovne:

  • 1) Na základe § 25 ZDP ods. 1 posúdiť, či sa nejedná o náklad, ktorý je v každom prípade daňovo neuznateľný. Medzi tieto patrí:
    • a) Výdavky na obstaranie majetku a technické zhodnotenie, ktoré sú zvyčajne uznávané prostredníctvom odpisov;
    • b) Výdavky sankčného charakteru, ako sú penále, pokuty, manká či škody;
    • c) Ďalšie výdavky ako reprezentácia, dary, účtovné opravné položky, určité dane, výdavky na zvýšenie základného kapitálu a podobne.
  • 2) Skontrolovať možnosť aplikácie § 24 ods. 2 písm. zc) ZDP, ktorý povoľuje uznať náklady, ktoré nie sú priamo vynaložené na dosiahnutie príjmov, ale sú ako preúčtovanie prenesené na inú osobu, pri dodržaní podmienky ovplyvnenia výsledku hospodárenia v príslušných obdobiach.
  • 3) Preskúmať, či dané výdavky nepatria medzi tie, ktoré sú explicitne vymenované v § 24 ods. 2–14 ZDP, kde nie je nutné preukazovať ich vzťah k príjmom, ak sú vynaložené na podnikateľskú činnosť (podľa pokynu GFŘ D-22 k § 24 ods. 2, bod 1).
  • 4) V prípade výdavkov neuvádzaných v uvedených ustanoveniach je potrebné preukázať splnenie základnej podmienky podľa § 24 ods. 1, teda ich súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov.

Uplatnenie daňových výdavkov podľa zákona

Ďalšie príklady daňových výdavkov

Daňovými výdavkami sú taktiež:

  • a) odpisy hmotného a nehmotného majetku podľa §§ 22 až 29, s výnimkami pri prenájme, kde sú odpisy limitované výškou časovo rozlíšených príjmov z prenájmu a príslušnou dobou prenájmu,
  • b) zostatková cena alebo pomerná časť zostatkovej ceny pri vyradení majetku predajom, likvidáciou a bezodplatným odovzdaním,
  • c) tvorba rezerv a opravných položiek podľa ustanovení zákona,
  • d) škody nezaviněné daňovníkom spôsobené napríklad živelnými pohromami alebo potvrdené políciou,
  • e) hodnota postúpených pohľadávok do výšky ich príjmu z postúpenia alebo tvorby opravnej položky, s odlišnosťami pri jednoduchom účtovníctve,
  • f) poistné a príspevky platené za zamestnancov,
  • g) dane z motorových vozidiel a miestne dane či poplatky súvisiace s predmetom podnikania,
  • h) daň z pridanej hodnoty, ktorá nie je možná na odpočítanie alebo je súčasťou vstupnej ceny majetku,
  • i) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zo strany zamestnávateľa vrátane zahraničných variantov, do určitej percentuálnej výšky mzdy,
  • j) odvody za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím,
  • k) členské aj nečlenské príspevky podľa zákonných obmedzení,
  • l) výdavky súvisiace s vedecko-výskumnou činnosťou vrátane nákladov na zamestnancov a dotácií,
  • m) náklady na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany pri práci nad rámec zákonných požiadaviek,
  • n) náklady na povinné revízie, kontroly a skúšobné prevádzky zariadení,
  • o) výdavky na vykonanie externých služieb, ktoré priamo súvisia s predmetom podnikania,
  • p) odmeny a plnenia priznateľné podľa osobitných právnych predpisov, ak súvisia s výkonom práce alebo činnosti,
  • q) náklady na reklamné a propagačné akcie vrátane ich prípravy a realizácie,
  • r) výdavky vynaložené na environmentálne opatrenia nad rámec zákonných povinností,
  • s) náklady spojené s právnou a daňovou poradenskou činnosťou,
  • t) náklady na mzdy, odmeny a súvisiace odvody zamestnancov podľa zákonníka práce alebo kolektívnych zmlúv.

Všetky uvedené výdavky je potrebné správne a dôsledne zaúčtovať v súlade s platnou legislatívou a príslušnými predpismi. Uplatnenie daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov si vyžaduje okrem splnenia zákonných podmienok aj správnu dokumentáciu a dodržiavanie účtovných štandardov. To je nevyhnutné pre zabezpečenie daňovej optimalizácie a zároveň znižuje riziko daňových sankcií pri kontrolách daňových orgánov.

Pre podnikateľov a účtovné jednotky je preto odporúčané konzultovať zložitejšie prípady výdavkov s daňovým poradcom alebo účtovníkom, ktorý pozná aktuálne znenie zákona a jeho výklad. Takýto prístup výrazne prispieva k efektívnemu riadeniu finančných prostriedkov a minimalizácii daňovej záťaže.