Cieľ práce
Hlavným cieľom práce je komplexná charakteristika výmenného kurzu a devízových kurzov. V texte sa detailne venujeme teórii trhu finančných aktív a teórii devízového kurzu, pričom analyzujeme faktory, ktoré spôsobujú posuny krivky dopytu po domácich aktívach – či už nahor, alebo nadol. Práca okrem toho skúma aj rôzne vplyvy, ktoré ovplyvňujú menový kurz. Cieľom je poskytnúť hlboké odborné poznatky a porozumenie problematike dopytu po domácich aktívach. V praktickej časti prinášame konkrétne príklady modelácie výmenného kurzu.
Teoretické vychádziská práce
Pre lepšie pochopenie problematiky je nevyhnutné definovať základné pojmy, pričom medzi najdôležitejšie patrí pojem platobná bilancia. Platobná bilancia predstavuje systematický štatistický výkaz všetkých hospodárskych transakcií realizovaných medzi národnou ekonomikou a zahraničím počas určitého časového obdobia, zvyčajne jedného roka.
Tieto transakcie zahŕňajú pohyby služieb, tovarov, kapitálu a peňazí medzi rezidentmi domácej krajiny a zahraničnými subjektmi, pričom často vedú k prílivu alebo odlivu devízových prostriedkov. V platobnej bilancii sa zaznamenávajú transakcie na princípe podvojného účtovníctva, kde každý kreditný zápis je sprevádzaný rovnocenným debetným zápisom. Kreditné zápisy zaznamenávajú vývoz reálnych zdrojov a finančných aktív, odrážajú pokles zahraničných aktív alebo rast zahraničných pasív, čím vzniká ponuka devíz. Naopak, debetné zápisy zachytávajú dovoz reálnych zdrojov a finančné pohyby, ktoré vedú k zvýšeniu dopytu po devízach.
Podstatným pojmom je aj medzinárodná investičná pozícia, ktorá predstavuje stavovú veličinu zobrazujúcu súvahu finančných aktív a pasív držených domácimi rezidentmi voči zahraničiu k danému dátumu. Podľa štatistík Medzinárodného menového fondu (MMF) zahraničné aktíva zahŕňajú hlavne priame investície v zahraničí, portfóliové investície, finančné deriváty a ostatné rezervné aktíva. Zahraničné pasíva predstavujú zahraničné priame investície, portfóliové investície, finančné deriváty a ďalšie záväzky voči cudzincom. Medzinárodná investičná pozícia teda odráža finančné transakcie, zmeny v ocenení aktív a pasív a iné úpravy počas referenčného obdobia. Čistá medzinárodná investičná pozícia sa vypočíta ako rozdiel zahraničných aktív a pasív; jej znak (kladný alebo záporný) určuje, či je krajina veriteľom alebo dlžníkom voči zahraničiu.
Čisté domáce aktíva predstavujú peňažnú hodnotu bankových úverov poskytnutých podnikom, domácnostiam a štátu, zníženú o vklady verejnej správy v domácich bankách.
Význam výmenného kurzu
Výmenný kurz predstavuje základný komunikačný kanál medzi domácou ekonomikou a zahraničnými subjektmi, pričom umožňuje realizáciu ekonomických, finančných a obchodných vzťahov. Menové kurzy možno definovať ako „ceny, za ktoré sa obchoduje na menových trhoch a ktoré sú týmito trhmi determinované“ (Frait, 1996, s. 3).
Pošta (2007, s. 221) uvádza, že menový kurz predstavuje „cenu jednej meny vyjadrenú v jednotkách inej meny, ktorá vstupuje na trh zahraničných mien“. Stanovenie tejto ceny nie je jednoduché a využíva sa priama a nepriama kotácia:
- Priama kotácia vyjadruje cenu jednej jednotky zahraničnej meny v domácej mene;
- Nepriama kotácia predstavuje cenu jednej jednotky domácej meny vyjadrenú v zahraničnej mene.
Devízový trh a jeho význam
Devízový trh predstavuje miesto, kde sa stretáva ponuka zahraničných mien, teda peňažných nástrojov denominovaných v cudzej mene, spolu s dopytom po nich. Tu sa formuje cena jednotlivých mien, teda menový alebo devízový kurz. Devízový trh je nevyhnutný pre realizáciu platieb do zahraničia i zo zahraničia, rovnako ako pre prevod peňažných prostriedkov medzi rôznymi menami.
Národné meny slúžia na vyrovnanie peňažných transakcií v rámci štátu, zatiaľ čo zahraničné meny sú nevyhnutné pre platby zahraničného obchodného styku. Na devízovom trhu sa prevažne obchoduje s devízami, pričom trh s valutami je jeho menšou súčasťou.
Delenie menových kurzov
Kurzy na devízovom trhu sa zaraďujú podľa viacerých kritérií:
Z hľadiska peňažných nástrojov:
- Valutové kurzy,
- Devízové kurzy.
Časové členenie:
- Promptné kurzy – pre obchody so splatnosťou do jedného až dvoch pracovných dní,
- Termínové kurzy – pre obchody s dlhšou splatnosťou.
Typy obchodov:
- Promptné,
- Forwardové,
- Kurzy futures,
- Kurzy opcií.
Územné členenie:
- Devízové trhy jednotlivých štátov,
- Medzinárodné trhy,
- Euromenové trhy.
Tieto trhy zabezpečujú kontakt medzi predávajúcimi a kupujúcimi zahraničných mien. Devízový trh je decentralizovaný, neexistuje centrálne obchodné miesto ani pevne stanovený čas na obchodovanie. Ide o voľne prístupný sekundárny trh s neorganizovanou formou obchodovania, tzv. „over the counter“ (OTC), kde približne 90 % všetkých devízových transakcií prebieha. Názov OTC pochádza z obdobia, keď obchodníci uzatvárali devízové obchody pri „priehradkách“ bánk. Dnes sa devízový trh často nazýva aj FX trhom alebo FOREX (Foreign Exchange).
Funkcie devízových trhov
Devízový trh plní základnú funkciu presunu peňažných prostriedkov medzi krajinami a tvorby ceny devíz – tzv. devízového kurzu. Ekonomické subjekty využívajú devízový trh na uhrádzanie záväzkov z medzinárodného obchodu a investícií, zabezpečenie proti kurzovému riziku, ako aj na arbitráže, špekulácie a formovanie devízových pozícií.
Hlavné funkcie devízových trhov zahŕňajú:
- Zabezpečenie zahraničných mien pre medzinárodný obchod,
- Finančné investície v cestovnom ruchu,
- Podpora medzinárodných ekonomických aktivít subjektov,
- Zaistenie proti kurzovému riziku,
- Devízové špekulácie na kurzových pohyboch,
- Realizácia devízových arbitráží.
Potrebnosť zahraničných mien vyplýva najmä z obchodných transakcií, investícií, cestovného ruchu a iných ekonomických vzťahov medzi domácimi a zahraničnými subjektmi.
Metódy určovania devízového kurzu
S nástupom globálnych finančných trhov vznikol široký záujem o presné predikcie menových kurzov, pretože menové kurzy zásadne ovplyvňujú medzinárodné obchodné a finančné rozhodnutia. Rôzne metódy a modely umožňujú multikriteriálne zohľadňovanie rôznych faktorov v závislosti od časového horizontu.
Podľa Kráľa (2003) medzi najpoužívanejšie metódy patria:
- Fundamentálna analýza – hodnotenie makroekonomických ukazovateľov a ekonomických fundamentov,
- Technická analýza – analýza historických cenových vzorov a grafov,
- Makroekonomická analýza – skúmanie makroekonomických trendov a ich vplyvu na menové kurzy,
- Metóda náhodného pohybu (Random walk),
- Teória „bublinového efektu“ – analýza cenových bublín a ich vplyv na kurz.
Z uvedených metód je najuznávanejšou fundamentálna analýza, ktorá poskytuje dlhodobé a stabilné predpoklady pre vývoj menových kurzov na základe reálnych ekonomických ukazovateľov.
Štruktúra devízového trhu podľa vrstiev
Devízový trh možno rozdeliť do niekoľkých vrstiev podľa typu účastníkov a charakteru obchodov:
Prvá vrstva predstavuje obchody medzi bankami a ich zákazníkmi, ktorí potrebujú vymeniť väčšie objemy devíz so zámerom zaplatenia za dovoz tovarov alebo zrealizovania príjmov zo zahraničia.
Druhá vrstva zahŕňa obchody medzi domácimi bankami, zastúpeniami centrálnych bánk zahraničných krajín a domácou centrálou.
Tretia vrstva predstavuje transakcie medzi domácimi bankami a zahraničnými bankovými inštitúciami.
Z hľadiska typu obchodov sa devízový trh delí na:
- Maloobchodný okruh – obchodovanie s menšími objemami pre individuálnych klientov,
- Veľkoobchodný okruh – obchodovanie vo veľkých objemoch medzi finančnými inštitúciami.
Teória trhu finančných aktív a jej vplyv na devízový kurz
Finančné aktíva zahŕňajú napríklad meny, akcie, dlhopisy a zlato. Devízový kurz možno chápať ako relatívnu cenu dvoch finančných aktív.
Ceny týchto aktív ovplyvňuje predovšetkým záujem investorov o ich držbu, ktorý závisí na očakávanej budúcej hodnote – t.j. výnosnosti daného aktíva. Aktívum je drahšie v súčasnosti, ak sa očakáva jeho vyššia hodnota v budúcnosti. Trhoví aktéri do ceny kurzu už započítavajú všetky očakávania týkajúce sa budúceho vývoja.
Medzi faktory ovplyvňujúce vývoj devízového kurzu patria:
- V oblasti domáceho dopytu (DO): clá, kvóty, úroveň domácej a zahraničnej cenovej hladiny, preferencie domácich výrobkov voči zahraničným, produktivita práce,
- V oblasti konkurencieschopnosti (KO): dopyt po finančných aktívach denominovaných v domácej mene a ich ponuka.
Vývoj menového kurzu je teda výsledkom zložitej interakcie viacerých faktorov, ktoré je potrebné komplexne analyzovať. Porozumenie jednotlivým determínantom dopytu po domácich a zahraničných aktívach umožňuje lepšie predvídať pohyby kurzov a tým aj zmierňovať riziká spojené s kurzovou neistotou.
Úspešné riadenie devízového rizika a efektívna politika menovej stability sú kľúčové pre podporu ekonomického rastu a finančnej stability daného štátu.
