Čo je obligácia
Obligácia, známa aj ako dlhopis alebo dlžobný úpis, predstavuje dlhový cenný papier vydaný emitentom s cieľom získať dlhodobý alebo strednodobý kapitál. Tento finančný nástroj vyjadruje dlžnícky záväzok emitenta voči majiteľovi obligácie, ktorý vystupuje v postavení veriteľa. Emitent je povinný k dohodnutému dátumu splatiť nominálnu hodnotu obligácie a zároveň pravidelne vyplácať dohodnuté výnosy, ktoré predstavujú odmenu za poskytnutý kapitál.
Výnosy z obligácií
Výnos z obligácie sa skladá z dvoch zložiek:
- kupónový výnos – pravidelné úrokové platby vyplácané držiteľovi obligácie v súlade s emisnými podmienkami;
- kapitálový výnos – rozdiel medzi predajnou cenou obligácie na sekundárnom trhu a jej nominálnou hodnotou.
Emisia obligácií a získavanie kapitálu
Emitent vydáva obligácie, aby získal potrebné finančné prostriedky na dlhšie časové obdobie. Predaj obligácií investorom umožňuje emitentovi zabezpečiť kapitál za podmienok definovaných v emisných podmienkach. Investor tak získava právo na pravidelné výnosy a spätné získanie nominálnej hodnoty obligácie k dohodnutému dátumu.
Faktory ovplyvňujúce rozhodnutie investorov
- Cena obligácie
- primárny trh – cena zodpovedá menovitej hodnote;
- sekundárny trh – cena môže kolísať v závislosti od trhových podmienok, úrokových sadzieb a rizikovosti emitenta.
- Rizikovosť obligácie – závisí od spôsobu zabezpečenia emisie (zaručené vs. nezaručené obligácie) a bonity emitenta, teda schopnosti a spoľahlivosti plniť svoje záväzky.
- Výnosnosť obligácie – kľúčový parameter investičnej atraktivity, ktorý môže byť stanovený:
- pevnou úrokovou sadzbou z nominálnej hodnoty, zabezpečujúcou stabilný a nemenný výnos počas celej doby splatnosti;
- pevnou úrokovou mierou s podielom na zisku emitenta;
- pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá sa pravidelne upravuje na základe referenčnej úrokovej miery, napríklad LIBOR, BRIBOR alebo diskontná sadzba emisnej banky.
- Doba splatnosti a spôsob platenia – obdobie splatnosti obligácií sa pohybuje od 5 do 30 rokov, splatnosť môže byť jednorazová alebo rozložená na viacero častí.
Likvidita obligácií
Likvidita obligácie označuje schopnosť rýchlo a s minimálnymi nákladmi premeniť túto investíciu na hotovosť. Vyššia likvidita je spojená s častejším obchodovaním na sekundárnom trhu a atraktívnosťou pre investorov.
Kupónová sadzba je pevná úroková miera, na základe ktorej sa pravidelne vypláca úrok držiteľovi obligácie po predložení príslušných kupónov.
Proces rozhodovania o emisií obligácií
Rozhodovanie o vydaní obligácií závisí od viacerých faktorov, ktoré ovplyvňujú efektivitu a náklady emisie:
- Veľkosť emisie – zahŕňa fixné náklady (zákonné poplatky, registrácie), variabilné náklady (provízie) a náklady na udržiavanie emisie vrátane platenia úrokov.
- Forma obligácie – môže ísť o zaknihovanú (dematerializovanú) formu, verejne obchodovateľnú, alebo listinnú, prípadne súkromnú emisiu s rôznymi spôsobmi určenia výnosov.
- Splatnosť obligácií
- jednorázové alebo dvojdátumové splatenie;
- postupné splácanie – rovnomerné alebo nerovnomerné;
- formou anuít – pravidelné splácanie časti istiny a úrokov;
- obligácie bez pevného dátumu splatnosti – perpetuity (konzoly, večná renta).
- Zabezpečenie emisie
- majetkom emitenta – napríklad pozemky, budovy, finančné aktíva;
- umorovacím fondom – vytváraným pravidelnými platbami podľa plánu;
- zárukou štátu alebo banky.
- Technika emisie
- súkromná emisia – priamy predaj medzi emitentom a investorom; výhodou sú nižšie náklady a dôvernosť, nevýhodou obmedzená likvidita a často vyššia kupónová sadzba;
- verejná emisia – dostupná širšiemu okruhu investorov, umožňuje získať väčší objem kapitálu a zabezpečuje likviditu, avšak nesie vyššie fixné a udržiavacie náklady.
- Spôsob distribúcie
- vlastná emisia emitenta;
- prostredníctvom sprostredkovateľa – investičnej banky či obchodníka s cennými papiermi, ktorý radí, vykupuje a distribuuje emisie;
- výber sprostredkovateľa sa riadi konkurenčnou ponukou a podmienkami spolupráce.
- Organizácia predaja
- predaj celej emisie – sprostredkovateľ ju odkúpi za pevne dohodnutú cenu a predáva na vlastný účet a riziko;
- predaj ako obstarávateľ – predáva emisiu na účet emitenta;
- predaj ako garant – zaručuje umiestnenie emisie za províziu a preberá riziko nepredaja.
- Spôsob predaja – upisovanie (verejné alebo neverejné), aukcia, umiestnenie medzi vybraných investorov.
Druhy dlhopisov podľa rôznych kritérií
Podľa spôsobu splácania
- splatenie v pevne stanovenom termíne stanovenom pri emisií;
- možnosť predčasného splatenia – emitent si vyhradzuje právo predčasného odkúpenia, čo musí byť uvedené v podmienkach emisie.
Podľa spôsobu úročenia
- dľhopisy s pevnou úrokovou sadzbou vyznačenou priamo na cennom papieri;
- dľhopisy s pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá sa pravidelne mení v definovaných intervaloch a rámci vyhradených limitov.
Podľa zabezpečenia emisie
- dľhopisy bez špecifického zabezpečenia;
- dľhopisy zabezpečené majetkom emitenta;
- dľhopisy podporené štátnou zárukou.
Špeciálne typy obligácií
- Konvertibilné obligácie – umožňujú vymeniť obligácie za akcie alebo iné cenné papiere emitenta po dopredu stanovených podmienkach.
- Obligácie s nulovým kupónom – nevykazujú pravidelné úrokové platby, úrok sa realizuje formou diskontu a vypláca sa spolu s nominálnou hodnotou pri splatnosti.
- Ziskové obligácie – poskytujú držiteľovi právo na podiel zo zisku emitenta nad rámec pevnej kupónovej úrokovej sadzby.
- Obligácie s dvojitou menou – emitované a vyplácané v inej mene, než je mena splatenia, čím reflektujú zmeny menových kurzov.
- Zamestnanecké obligácie – určené pre zamestnancov emitenta ako forma motivácie a participácie na kapitáli podniku.
- Rizikové obligácie – majú vyššie úrokové sadzby a sú vydané firmami s nižším kreditným ratingom, nesú teda vyššie riziko nesplácania.
