Tradingové stratégie a ich význam v investovaní
Tradingové stratégie predstavujú protipól hedgingových stratégií a sú navrhnuté tak, aby sledovali dva rozhodujúce ciele:
- maximalizáciu zisku – prvoradý cieľ
- minimalizáciu rizika
Tieto ciele sú si protichodné, preto každá tradingová stratégia predstavuje kompromisný prístup, kde investor volí, či uprednostní vyšší výnos alebo nižšie riziko.
Charakteristika tradingových stratégií
- Primárne sa zameriavajú na dosahovanie zisku v krátkom časovom horizonte s čo najnižším možným rizikom.
- Majú peňažne špekulatívny charakter, pričom základom sú finančné aktíva ako akcie, obligácie či hypotekárne listy a finančné nástroje – deriváty.
- Pri ich tvorbe vznikajú rozličné kombinácie týchto prvkov v závislosti od preferencií investora a trhových očakávaní.
Tradingové stratégie sú dynamické a závisia od aktívneho využívania finančných trhov na dosahovanie krátkodobých alebo strednodobých ziskov. Ich iniciátori sú ochotní podstúpiť určitú mieru rizika za účelom maximalizácie profitu, na rozdiel od hedgingových stratégií, kde prevláda averzia voči riziku.
Rozdiely medzi tradingovými a hedgingovými stratégiami
- Hedgingové stratégie: prioritou je zmiernenie alebo eliminácia finančných rizík činnosti, derivátové pozície sú podriadené minimalizácii rizika, ziskovosť sa považuje za sekundárnu.
- Tradingové stratégie: prioritou je maximalizácia zisku, pričom investor je ochotný akceptovať riziko podľa jeho individuálnej tolerancie.
Typy tradingových stratégií
Singulárne stratégie
Singulárne stratégie sú charakteristické samostatnými obchodnými operáciami, kde subjekt kupuje alebo predáva cenné papiere alebo finančné deriváty s cieľom dosiahnuť zisk. Nezávisia od iných transakcií.
Špekulatívny nákup akcie
Investor očakáva rast ceny akcie a usiluje sa ju v krátkom čase predať s cieľom získať kurzový rozdiel. Títo trhoví hráči sa označujú ako haussisti alebo býci (bulls).
Špekulatívny predaj akcie
Pri očakávaní poklesu kurzu sa akcia najprv predá a následne lacnejšie nakúpi späť, pričom rozdiel predstavuje zisk obchodníka. Týchto investorov nazývame baissisti alebo medvede (bears).
Obchodovanie s dlhopismi
Dlhopisy sa používajú na špekulácie vyplývajúce z očakávaných zmien úrokových mier – nakupujú sa pri očakávanom poklese úrokových sadzieb a predávajú pri očakávanom raste.
Obchodovanie s finančnými derivátmi
Investor kupuje kúpne opcie alebo predáva predajné opcie, aby profitoval z rastu ceny podkladového aktíva. Naopak, predaj kúpnych opcií alebo kúpa predajných opcií reflektuje očakávanie poklesu ceny podkladového aktíva. Prostredníctvom swapov môže investor meniť platby úrokov podľa pevnej úrokovej miery za pohyblivú alebo naopak, závislosti od trhových očakávaní.
Kombinované stratégie
Úlohou kombinovaných stratégií je maximalizovať zisk pri súčasnom obmedzení rizika na úroveň prijateľnú pre investora. Dosahujú sa rôznorodými kombináciami viacerých derivátových obchodov alebo kombináciami derivátov s nákupom či predajom cenných papierov. Tieto stratégie predstavujú originálne portfólio podľa špecifických potrieb klienta.
Spread (rozpätie)
Ide o súčasný nákup a predaj dvoch opcií rovnakého typu (call alebo put). Rozdiely medzi nimi môžu byť:
- Realizačná cena (cenový alebo vertikálny spread)
- Doba životnosti opcií (časový alebo horizontálny spread)
- Kombinácia rozdielnych realizačných cien a doby životnosti (diagonálny spread)
Spread môže byť vytvorený aj nákupom a predajom futures kontraktov.
Pokročilé typy spreadov
- Motýlik (butterfly): Kombinácia štyroch opcií rovnakého typu, ktorá zabezpečuje obmedzený zisk pri miernej zmene cien podkladového aktíva, pričom maximálny zisk je dosiahnutý v určitom bode (Long Butterfly). Protikladom je Short Butterfly.
- Kondor (condor): Rovnako pozostáva zo štyroch opcií, avšak maximá zisku či straty sú rozložené v určitom intervale cien.
Syntetické cenné papiere
Tieto stratégie kombinujú deriváty alebo ich kombinácie s obchodmi na podkladových cenných papieroch tak, aby vytvorili rizikový a výnosový profil, ktorý simuluje vlastníctvo základného aktíva.
Príkladom je syntetická kúpna futurita vytvorená kúpou kúpnej opcie a súčasným predajom predajnej opcie na rovnaké podmienky. Výhodou oproti priamemu nákupu akcií je, že investor neviaže kapitál na celú hodnotu, ale iba prémiu a transakčné náklady.
Predaje „na krátko“ (short sales)
Táto stratégia je v rozvinutých trhoch čoraz populárnejšia. Investor predáva cenné papiere, ktoré nevlastní, s víziou, že ich cena klesne. Kopíruje tak proces požičiavania cenných papierov od makléra alebo iných subjektov, predá ich za súčasnú cenu a neskôr ich kúpi lacnejšie späť pre vrátenie pôvodnému majiteľovi.
Podmienky krátkych predajov sa líšia podľa jurisdikcií, pričom napríklad v USA je táto aktivita čiastočne regulovaná a vybraní investori majú povinnosť zložiť depozitum ako záruku. Zisky z týchto operácií sa zvyčajne zdaňujú ako krátkodobé kapitálové výnosy. Napriek regulačným opatreniam rastie objem krátkych predajov v týchto regiónoch.
