História zahraničného obchodu Československa a Slovenskej republiky
Zoštátnenie zahraničného obchodu v roku 1948
V roku 1948 bol v Československu zoštátnený celý zahraničný obchod, čím vznikol štátny monopol v oblasti vývozu a dovozu. Vývoznú a dovoznú činnosť mohli vykonávať iba štátom určené subjekty, čo zásadne ovplyvnilo fungovanie zahraničného obchodu a jeho väzby na domáci priemysel.
Zriadenie podnikov zahraničného obchodu (PZO) v roku 1953
V roku 1953 vznikli podniky zahraničného obchodu (PZO), ktoré boli samostatnými právnickými osobami, pričom štát za ich podnikateľskú činnosť neručil a ani ony neručili za záväzky štátu. Tento krok formalizoval monopolný systém, no zároveň oddelil výrobu a vnútorný trh od zahraničného obchodu, čo negatívne vplývalo na schopnosť výrobných podnikov udržiavať kontakt so zahraničnými trhmi.
Reorganizácia PZO v polovici 60. rokov
Stred 60. rokov priniesol významnú reorganizáciu podnikov zahraničného obchodu, keď niektoré z nich prešli na formu akciových spoločností so spoluúčasťou výrobných podnikov. Tento model umožnil výrobcom priamo sa zapájať do obchodných rokovaní so zahraničnými partnermi a aktívne sa podieľať na medzinárodných výstavách, čím sa výrazne zlepšilo prepojenie domácej výroby so svetovými trhmi.
Narušenie monopolu v oblasti zahraničného obchodu koncom 60. rokov
Na konci 60. rokov nastal výrazný posun, keď výrobné a obchodné podniky získali povolenie priamo podnikať v zahraničí, čím sa monopol štátu na zahraničný obchod začal rozpadávať. Toto opatrenie podporilo rozvoj podnikov a zvýšilo flexibilitu v obchodných aktivitách.
Liberalizácia zahraničnoobchodnej činnosti po roku 1989
Rok 1989 bol prelomový – nastala liberalizácia zahraničnoobchodnej činnosti, pri ktorej takmer 150 organizácií získalo trvalé povolenie na podnikanie so zahraničím, a ďalších 84 organizácií dostalo dočasné povolenie. Tento krok umožnil veľkú diverzifikáciu zahraničného obchodu a prispel k otváraniu sa slovenského a československého trhu voči medzinárodným partnerom.
Podmienky podnikania so zahraničím v rokoch 1990 a 1991
V roku 1990 boli zavedené prísnejšie podmienky na získanie povolenia na podnikanie so zahraničím, vrátane zloženia kaucie vo výške 100 000 Kčs pre právnické osoby a 20 000 Kčs pre fyzické osoby. O rok neskôr (1991) bola situácia výrazne zjednodušená – podniky sa mohli zaregistrovať priamo v podnikovom registri a bez ďalších komplikácií vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť.
Vývoj obchodnej bilancie Slovenskej republiky v rokoch 1993 – 1998
Rast vývozu a narastajúci schodok obchodnej bilancie
V období rokov 1993 až 1998 sledovali slovenské exportné aktivity rastúcu tendenciu, avšak zároveň sa začal výraznejšie prejavovať rastúci schodok obchodnej bilancie, ktorý v roku 1998 dosiahol úroveň 82,7 miliardy korún. Tento deficit negatívne ovplyvnil platobnú bilanciu a mal tlak na kurz slovenskej koruny.
Vnútorné príčiny schodku obchodnej bilancie
- Zvýšená domáca spotreba: Zvýšenie domácej spotreby o 17 až 20 % znamenalo, že vyrábané produkty boli častejšie spotrebovávané na domácom trhu, čo znižovalo objem vývozu a vyvolalo ekonomické problémy vrátane bankrotov kľúčových strojárenských firiem.
- Nízka exportná výkonnosť: Výkonnosť ešte fungujúcich strojárenských podnikov bola nízka, čo zhoršilo schopnosť konkurovať na zahraničných trhoch.
Vonkajšie faktory ovplyvňujúce obchodnú bilanciu
- Problémy na trhu vyspelých krajín: Predaj slovenských produktov sa sťažil v dôsledku náročnejšej konkurencie a ekonomických ťažkostí na trhoch západných štátov.
- Svetová kríza v hutníctve: Objavenie sa príznakov globálnej krízy v hutníckych komoditách negatívne zasiahlo slovenské exportné odvetvia.
- Noví konkurenti z bývalého ZSSR a iných krajín: Narastal počet exportérov z postsovietskych a ďalších rozvíjajúcich sa štátov, ktorí sa presadzovali na svetových trhoch s hutníckym tovarom.
Štátne opatrenia na podporu exportu od roku 1997
Na konci roku 1997 vláda Slovenskej republiky zaviedla opatrenia zamerané na podporu domácich exportérov, medzi ktoré patrili:
- aplikácia dovoznej prirážky na vybrané komodity,
- sprísnenie a dôsledné uplatňovanie certifikátov,
- stanovenie dovozných kvót na niektoré potravinárske a poľnohospodárske výrobky.
Tieto kroky prispeli k obmedzeniu dovozu, čo pozitívne ovplyvnilo obchodnú bilanciu a vytvorilo priaznivejšie podmienky pre predaj domácej produkcie. Avšak obmedzovanie dovozu moderných technológií negatívne vplýva na technicko-inovačný rozvoj, čo môže v budúcnosti brzdiť rast produktivity práce a znižovať konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.
